+421 2 32 199 190
 +421 917 820 062

Medzinárodné únosy detí jedným z rodičov

Medzinárodný únos dieťaťa rodičom, alebo tzv. rodičovský únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov dieťaťa.

Premiestnenie, alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, keď rodič dieťa premiestnil alebo zadržiava bez súhlas druhého rodiča, resp. bez súhlasu súdu štátu, v ktorom malo dieťa pred premiestnením (zadržiavaním) obvyklý pobyt.

Legálna definícia štátu obvyklého pobytu neexistuje. Za štát obvyklého pobytu dieťaťa sa však považuje štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije (spravidla najmenej jeden rok), má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod.

Rodičovský únos je upravený v Dohovore o občianskoprávnych aspektoch a medzinárodných únosoch detí, rovnako ako aj v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

Čo robiť v takejto situácii?

Pokiaľ jeden z rodičov neoprávnene premiestni, resp. zadržiava maloleté dieťa mimo krajiny jeho obvyklého pobytu, je nevyhnutné podať v čo najkratšom čase žiadosť o nariadenie návratu maloletého dieťaťa na príslušnom ústrednom orgáne krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. V každej krajine, ktorá je signatárom Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, je vytvorený príslušný ústredný orgán, ktorý má právomoc prijať takúto žiadosť. V rámci Slovenskej republiky je takýmto ústredným orgánom Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (http://www.cipc.sk/).

Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa.

V prípade, že k dobrovoľnému navráteniu dieťaťa nedôjde, môže rodič, ktorý nesúhlasil s premiestnením (zadržaním) dieťaťa a nezmieril sa s týmto premiestnením (zadržiavaním) podať návrh na nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu na súde v štáte, kde bolo dieťa neoprávnene premiestnené. Na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, je v Slovenskej republike príslušný:

  • a) Okresný súd Bratislava I pre obvody.
    • 1. Krajského súdu v Bratislave,
    • 2. Krajského súdu v Trnave,
    • 3. Krajského súdu v Nitre,
  • b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody
    • 1. Krajského súdu v Banskej Bystrici,
    • 2. Krajského súdu v Žiline,
    • 3. Krajského súdu v Trenčíne,
  • c) Okresný súd Košice I pre obvody
    • 1. Krajského súdu v Košiciach,
    • 2. Krajského súdu v Prešove.

V konaní o nariadenie návratu súd rozhoduje len o tom, či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu. Za tým účelom súd primárne skúma, ktorý štát je štátom obvyklého pobytu dieťaťa a tiež to, či dieťa bolo premiestnené neoprávnene alebo nie. Súčasne sa súd zaoberá aj tým, kedy došlo k premiestneniu dieťaťa. Podľa Dohovoru je totiž vhodné podať návrh na nariadenie návratu dieťaťa na súd do jedného roka od premiestnenia dieťaťa. Predpokladá sa totiž, že po uplynutí tohto obdobia, sa už dieťa zžilo s novým prostredím. Po ustálení uvedených skutočností, sa súd na podnet rodiča, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil (zadržal) zaoberá aj tým, či by nariadením návratu do štátu obvyklého pobytu dieťa nebolo vystavené fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak neznesiteľnej situácii. Túto okolnosť preukazuje rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil (zadržal). Súd sa tiež zaoberá otázkou, či bude rodič, ktorý nariadenie návratu maloletého dieťaťa do štátu obvyklého pobytu žiada, schopný dať potrebné záruky vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťaťa. Samotná otázka úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu však nie je predmetom takéhoto konania.

Kedy súd nemusí nariadiť návrat maloletého dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu?

Súd nemusí nariadiť návrat maloletého dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu, ak je preukázané, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie (čl. 13 Dohovoru). Toto vážne nebezpečenstvo preukazuje rodič, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a odmieta zabezpečiť jeho dobrovoľný návrat, a to relevantnými dôkaznými prostriedkami.

Ak však ide o štát, ktorý je členským štátom Európskej únie, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa z dôvodu existencie vážneho nebezpečenstva, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, za splnenia podmienky, že sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu (čl. 11.4 Nariadenia).

Návrat do štátu jeho obvyklého pobytu súd taktiež nenariadi, ak sa konanie začalo po uplynutí jedného roka od premiestnenia dieťaťa a v konaní sa preukázalo, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím (čl. 12 Dohovoru).

Odkazy na súvisiace právne predpisy:

Civilný mimosporový poriadok

Brusel I

Brusel II

Dohovor o právach dieťaťa

Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

Kontaktujte nás

Sídlo kancelárie

Štefánikova 14
811 05 Bratislava

mob: +421 917 820 062
tel: +421 2 32 199 190
fax: +421 2 32 199 191
e-mail: agara@gkg.sk

Pobočky kancelárie

Nitrianska Blatnica č.126
956 05 Nitrianska Blatnica
(okres Topoľčany)

mob: +421 917 820 062
e-mail: agara@gkg.sk

Trenčianska cesta 603
957 01 Bánovce nad Bebravou

tel: +421 /3 853 134 09
mob: +421 908 795 986
e-mail: agara@gkg.sk