judikatúra
V trestnom konaní je jedným z najčastejších opravných prostriedkov sťažnosť, ktorou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Nakoľko ju podľa ustanovenia § 187 ods. 1 Trestného poriadku je potrebné podať do 3 pracovných dní, čo je v praxi najmä v zložitejších prípadoch často náročné, často sa možno stretnúť s podaním tzv. blanketnej sťažnosti, ktorú je potrebné dodatočne odôvodniť. K problematike blanketnej sťažnosti resp. akceptovaniu obhajobou požadovanej lehoty na doplnenie, ktorá bola nejednoznačne formulovaná, sa vyjadroval Ústavný súd Českej republiky v Náleze zo dňa 1. 4. 2020, sp. zn. I.ÚS 3955/19, v kontexte porušenia práva na spravodlivý proces a obhajobu nasledovne:
K blanketovej sťažnosti sa Ústavný súd vyjadril v náleze z 8. 8. 2017, sp. zn. Pl. ÚS 32/16, v ktorom riešil, okrem iného, otázku, či možno považovať za súladnú s ústavným poriadkom časť ustanovenia
§ 143 ods. 1 trestného poriadku, v ktorej sa ustanovuje, že sťažnosť treba podať do troch dní od oznámenia uznesenia. Dospel pritom k záveru, že trojdňová lehota je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná, avšak je potrebné, aby orgány činné v trestnom konaní pri rozhodovaní o sťažnosti šetrili podstatu a zmysel základných práv a slobôd, a že je ich povinnosťou zabezpečiť, aby bolo na zákonnej úrovni rešpektované právo sťažovateľa na obhajobu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že ak je podaná blanketná sťažnosť, v ktorej si sťažovateľ (obhajca) vyhradil lehotu na jej odôvodnenie, možno na orgán rozhodujúci o sťažnosti klásť požiadavku, aby buď upozornil sťažovateľa (obhajcu) na neprimeranosť ním navrhnutej lehoty a stanovil mu namiesto toho lehotu primeranú, alebo aby vyčkal doplnenie sťažnosti. Iba výnimočne, keď aktuálna procesná situácia iný postup neumožňuje, môže orgán o sťažnosti rozhodnúť bez ďalšieho.
V prejednávanej veci je zrejmé, že formulácia, ktorú použil obhajca ako výhradu doplnenia blanketnej sťažnosti "v lehote desiatich dní od konzultácie so sťažovateľom a od oboznámenia sa so spisovým materiálom", je nejednoznačná. Začiatok jej behu sťažovateľ zrejme chcel viazať na okamih, ktorý súd ťažko zistí (a možno už prebehol pri spísaní plnomocenstva dňa 5. 11. 2019, ako dovozuje okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti) alebo (tiež i) na okamih, ktorý nemusí vôbec nastať (zoznámenie so spisom). O tom, že okamih začiatku plynutia lehoty bolo možné chápať rôzne, svedčí aj fakt, že ho odchylne vyhodnotili ako okresný súd (5. 11. 2019), krajský súd (7. 11. 2019), tak aj sťažovateľ (12. 11.). 2019, kedy obhajca nazeral do spisu). Dĺžku lehoty na odôvodnenie sťažnosti, ktorú dovozuje sťažovateľ, by určite mohol krajský súd považovať za neprimerane dlhú.
Pokiaľ však súd obhajcu neinformoval, že jeho zámer predĺžiť si lehotu na odôvodnenie neakceptuje a jasne mu neurčil termín, dokedy musí odôvodnenie doplniť, bol povinný mu umožniť, aby odôvodnenie sťažnosti doplnil v ním požadovanej lehote, hoci bola pre súd stanovená mätúcim spôsobom a v konečnom dôsledku by bola neprimerane dlhá. Krajský súd neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné o sťažnosti rozhodnúť bezodkladne.
Dôvodom, pre ktorý by bolo možné rozhodnúť bez ohľadu na avizované doplnenie sťažnosti a bez predchádzajúceho upozornenia sťažovateľa, nemôže byť požiadavka na urýchlené vybavovanie trestných vecí (§ 2 ods. 4 trestného poriadku). Požiadavka na urýchlené prerokovanie je totiž stanovená na ochranu osoby, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a pokiaľ táto osoba žiada, aby bolo s rozhodnutím vyčkané v záujme jej obhajoby, treba takýto návrh uprednostniť pred požiadavkou na rýchlosť konania. Ústavný súd sa tiež nestotožňuje s názorom súdu, že keby vyčkával na avizované doplnenie sťažnosti, ku ktorému by však následne nedošlo, išlo by o prieťah pripočítateľný orgánom činným v trestnom konaní. Tak by to mohlo byť iba v prípade, ak by orgán rozhodujúci o sťažnosti vyčkával nad rámec navrhovanej lehoty, alebo ak by mlčky akceptoval lehotu zjavne neprimeranú.