Právo dieťaťa byť vypočuté je kľúčové v rodinných konaniach, pričom názor dieťaťa sa zohľadňuje podľa jeho veku a zrelosti na základe článku 8 Dohovoru o ľudských právach a slobôd.
Podľa článku 8 Dohovoru o ľudských práv a slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Vyššie uvedené právo na rodinný a súkromný život dieťaťa obnáša požiadavku, aby sa dieťa primerane podieľalo na rozhodovaní v každom konaní, ktoré sa ho týka.
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako “ESĽP”) sa právu dieťaťa na vypočutie v o vnútroštátnom konaní v súvislosti s posudzovaním porušenia článku 8 Dohovoru pravidelne venuje vo svojich rozhodnutiach.
Právo dieťaťa na vyjadrenie názoru v súdnych konaniach
Podľa rozsudku vo veci N. Ts. a ďalší proti Gruzínsku z roku 2016 dieťa má právo na vyjadrenie a vypočutie v súvislosti s vecami, ktoré sa ho týkajú. Ako dieťa dospieva a postupne je schopné sformulovať svoj názor, súd by mal najmä prikladať náležitú váhu jeho názoru a pocitom, ako aj jeho právu na rešpektovanie súkromného života.
Podľa rozsudkov vo veciach Petrov a X proti Rusku z roku 2018, Nevesová Caratãová, Pintová proti Portugalsku z roku 2021 a Katsikeros proti Grécku z roku 2022 situácia je iná u veľmi malých detí, ktoré ešte nedokážu sformulovať alebo vyjadriť svoje želania. V takom prípade je potrebné najmä vychádzať z objektívneho znaleckého posudku, ktorý so zreteľom na všetky vykonané dôkazy zhodnotí, či by sa mal styk s rodičom podporovať, resp. udržiavať alebo nie. Podľa rozhodnutí vo veci Zelicha Magomadovová proti Rusku z roku 2019 a Cînsa proti Rumunsku z roku 2020 súd by si mal vyžiadať znalecký posudok o tom, či vzhľadom na jeho vek a zrelosť možno mladšie dieťa vypočuť na pojednávaní, v prípade potreby aj s pomocou detského psychológa.
Zároveň to však podľa rozhodnutia Zelicha Magomadovová proti Rusku z roku 2019 neznamená, že dieťaťu by sa nemalo priznať bezpodmienečné právo veta bez toho, že by sa posúdili ďalšie faktory a na základe preskúmania zistil jeho najlepší záujem. Takýto záujem obvykle vyžaduje, aby sa zachovali väzby dieťaťa s rodinou, s výnimkou prípadov, keď by to poškodilo zdravie a vývoj dieťaťa (rozsudok vo veci Suur proti Estónsku z roku 2020).
Názor dieťaťa nie je bezpodmienečne nemenný a jeho námietky, ktorým treba prikladať náležitú váhu, nevyhnutne nepostačujú na to, aby prevážili nad záujmami rodičov, najmä pokiaľ ide o pravidelný styk s dieťaťom.
Ak by súd založil rozhodnutie na názore dieťaťa, ktoré očividne nie je schopné sformulovať a vysloviť svoje želania – napríklad pre konflikt lojality, a, resp. alebo preto, že bolo vystavené odcudzujúcemu správaniu jedného z rodičov – také rozhodnutie by mohlo byť v rozpore s článkom 8 (rozsudok vo veci K. B. a ďalší proti Chorvátsku z roku 2017 a rozhodnutia citované v ňom; Jurišić proti Chorvátsku (č. 2) z roku 2022.
Názor dieťaťa a jeho zistenie v konaní má dôležitý význam aj v tzv. návratovom konaní podľa Haagskeho dohovoru (rozhhodnutia Gajtaniová proti Švajčiarsku z roku 2014, M. K. proti Grécku z roku 2018, S. N. a M. B. N. proti Švajčiarsku z roku 2021).